Nechcem sa chváliť, ale hovoria o mne....
Skrátka, som diplomovaný konštruktér podvozkových častí automobilov.
Ak chce niekto jazdiť podla nejakého diagramu, musel by mať v každom okamihu jazdy všetky potrebné vstupy, aby mohol jazdiť optimálne. Znamená to, napr. odpor vzduchu, ktorý je premenlivý počas jazdy, a počas jedného kilometra pri tej istej rýchlosti sa môže niekolko krát meniť, ďalej odpor zo stúpania, čo je konštanta pre jeden jediný kopec, raz klesáme, raz stúpame, odpor valenia, ktorý závisí od povrchu vozovky, zvýšenie odporu vplyvom váhového zaťaženia auta......
Jednoducho, ísť dole kopcom na 5 a mať 800 otáčok sa dá, ale ísť po rovine alebo do kopca sa nedá.
Limitne sa dá povdať, že ak je vodič sám, dokáže udržať rovnomernú rýchlosť s velmi nízkymi otáčkami, ale ak zoberia zo sebou ďalších štyroch, tak mu to skape.Navyše, aj motory a prevodovky nie sú úplne zhodné, čo sa týka účinnosti, vnútorných odporov (množstvo oleja)....
Tvrdím, a ako vysokoškolák som to chcel technicky urobiť (ale vtedy boli v republike len dva počítače
) existuje pre daný režim jazdy, v konkrétnom stúpaní, pri konkrétnych pneumatikách a počte cestujúcich a pri konštantnej rýchlosti len jeden jediný optimálny bod, kde sa pretne krivka jazdných odporov s krivkou sily na kolesách . Sami dobre viete, že ten istý kopec sa dá prejsť na dvojke pri 4500 otáčkach, alebo na trojke pri napr. 2300otáčkach. Ale je to optimum? Optimum je možno trojka 3000 otáčok.Tento priesečník sa dá zistiť, ale na používanie v praxi by musel byť program, kde v aute navolím 3 pasažierov, nebudem brať do úvahy kolísanie vetra, len odpor podla tachometra,musel by som merať stúpanie, prehodiť ho na elektrickú veličinu, elektricky spočítať, a pod ručičkou rýchlomera by bola druhá ručička, ktorá by ukazovala optimum.Toto by sa dnes dalo urobiť uplne v pohode, , ale či by to prinieslo niečo pozitívne ,ťažko povedať.
Takže lepšie je jazdiť s citom, keď sa motor trápi, tak podradím, keď hučí, dám vyššiu rýchlosť (ak ju mám)
, alarm 
)....
JE TO Z KOPCE 
