Dobrý večer všetkým!
Konečne som si našiel čas a zaregistroval sa na fóre, nakoľko doma sa nám pred mesiacom aj niečo (28.6.2011) usalašil nový Hyundai ix35 Stone Black 1,7CRDi 4x2 s bezkľúčovým vstup a štartovaním, no a taktiež s panoramatickou strechou.
Auto sme sa definitívne rozhodli kúpiť v máji (resp. koncom) a dostalo sa k nám už nasledujúci mesiac. No peripetie, ktoré sme pri jeho kúpe zažili sa nedajú opísať, no ako som tu tak sledoval na fóre, nie sme sami kto si týmito automobilovými galejami prešiel/prechádza. Nakoľko sa autám venujem odmalička (čo zas nebolo až tak dávno
) som vyberal domov nové auto, ktoré by vyhovovalo mne aj rodičom (študujem v BA na VŠ), nakoľko C3-ku sme kupovali pred rokmi s tým, že sme ju potrebovali na vozenie sa po meste a tak, lenže iba v meste sme neostali a tak nám na jej palubnom pc svieti číslo 111 800 km! Keďže sme doma časom začali vnímať akosi viac-než-normálne-zhusťujúcu sa premávku na cestách, následkom čoho sa ich kvalita začala extrémne zhoršovať a taktiež cesty s C3ojkou do Bratislavy z Prešova začínali byť omnoho adrenalínovejšie, rozhodli sme sa konečne do toho "praštit" a zaobstarať domov nové auto. SUV sme začali riešiť pri jednej ceste z BA domov, keď som mal nepríjemné zážitky s jedným "milým" kamionistom z LM, ktorý ma od Žiliny až po Martin ohrozoval dovtedy nevídaným spôsobom. Čo bolo horšie, viezol som svoju máti, ktorá dostala panický strach z približujúcich sa kolies kamióna k jej hlave na pravej strane auta, nakoľko sa ma niekoľkokrát snažil vytlačiť z cesty (resp. na druhú stranu) z pravej strany a výška C3ojky a jej presklenie tento "výjav" ešte dramatizovali. Jednoducho C3 by nemala v prípade stretu ani najmenšiu šancu. Vtedy sme povedali a dosť!
Máti (nakoľko odomňa celý život počúva iba o autách) oznámila : SUV, diesel, automatická klíma, ABS (áno, C3 nemáme s ABS, iba centrál na DO, el. okná, posilňovač- na tú dobu (2005) slušná výbava- Fabia bola totálne "holátko" s 3ojvalcovým H(ovno)T(o)P(ojede)) ESP a ešte jeden dôležitý fakt cena: do 500 000SK-17 000€ (na € sa rodičom horšie zvyká) Takže bez mihnutia oka som navýšil limit aspoň na 20 000€, nakoľko v Dusteri sme s otcom jazdiť nemienili, Yeti je za prvé krabicoidný, úzky, vizálne nepríťažlivý (skôr naopak), je to Škoda (tá s u nás v rodine veľmi nemusí) a navyše s dieselom drahá a slabo vybavená.
Keďže sa v autách ako-tak vyznám, navrhol som pozriež sa na zúbok Sportage-u,ix35 a nezavrhoval som ani Kugu (narozdiel od Quasqhaia). Kuga pre nás nemala dosť miesta a tak sme s otcom ostali pri dvojičkách. Tie sme prelúskali skrz na skrz a definitívne sa rozhodli pre 1,7 CRDi, nakoľko nám tento motor plne postačoval a za štvorkolku a 2,0 sme 4 tisíc € navyše jednoducho dať nechceli. Postúpili sme o krok ďalej a to hodnotením interiérov a dizajnu. Z interiéru Sportage-u som mal pocit, že sedím v Cee´d-e a ten SUV pocit, ktorý mnohí v súčasnosti vyzdvihujú a tí, čo naň nemajú/nechcú povačšinou zavrhujú, sa nedostavil. Mne oň ani tak nešlo, ale otec sa v ňom tiež necítil dvakrát príjemne. Ďalej tu nastal problém s malými okienkami a otrasnou plochou bočných dverých pôsobiacou strašne ťažkopádne a bachrato, kdežto páni z Hyundaiu to vyriešili pre mňa osobne najkrajšou linkou na celom aute a to bočno-zadnou líniou od takmer polovice predných dverí tiahnúcu sa cez okolie B-stĺpika až po zadný svetlomet plynulo rozbíjajúcou tú ťažkopádnosť, ktorú sme badali na Sportage-i. Svojou troškou prispelo k odpísaniu Sportageu aj nepodarené riešenie zadných partií pôsobiacich zhrbene, oduto (čosi na štýl toho kresleného Zvonára Matky Božej-tejto asociácii doteraz nerozumiem
) a najmä som mal problém stotožniť sa s umiestnením smerových indikátorov do časti nárazníka. Takže sme svoje zraky viac upriamili na ix35.
Cenovo sa najprv máti zdala mimo, no keď som ju oboznámil s prvkami štandardnej výbavy v úrovni Style a dotiahol ju do autosalónu si auto obzrieť, začala aj ona inklinovať k takémuto riešeniu našej situácie. Priestor v aute bol veľkorysý, výbava sedela, motor tiež, takže ostala už len farba. To nepredstavovalo žiadny väčší problém, s otcom sme jednoznačne povedali Stone Black. Mamka sa síce trochu oháňala pohrebným autom apod. a mierila to smerom k Piston Grey (ktorá sa mi osobne tiež staticky páčila) lenže časom to pochopila, keď ju videla naživo. Vtedy som pridal posledné želiezko do ohňa, keď som oznámil. že auto by malo mať taktiež panoramatickú strechu, nakoľko bez nej by to nebolo ono. Oco nadšene prikývol, len mamka sa opýtala na cenu-700€ vravím, argumentujem presvetlením a optickým zväčšením priestoru+možnosť otvorenia polovice strechy+tiež radikálnym vylepšením výzoru auta. Chvíľa rozmýšľania (t.j. 2 dni opakovania argumetnov) a nakoniec kývnutie hlavy.
Takže hurá po auto. Zamierili sme rovno do predajne Automo Prešov, vyvalil som na nich požiadavky, boli mierne zaskočení, nakoľko som to zo seba vysúkal asi za 10 sekúnd, zrejme štýlom, ktorý im pripadal ako pri kúpe nejakého nanuka alebo čo za pár € a nie auta za 23 172€. Lenže tak rýchlo ako som sa ja "vyspovedal" oni vyrukovali s tým, že si nás zapíšu a oznámia čo a ako, keďže následovalo vysvetlenie o sťahovaní výroby a ták. Žiadne auto sa v takej konfigurácii na Slovensku v tej dobe (koniec mája) nenachádzalo. Ostali sme čakať, o týždeň sme sa vrátili zistiť stav- autá žiadne, najskôr September/Október!!! Super, nadšenie opadlo, odcestoval som späť do BA, kde som sa rozhodol ísť do Autopalace BA zistiť ako sa veci majú tam (zistil som, že oni sú hlavný importér, v Autopolise mali len Comforty a GDI) V AP mali autá takmer vo všetkých farbách, no samozrejme, že okrem Stone Black. Nadšenie sa vybičovalo a šance sa zdali byť vysoké, že natrafíme na "tú našu ix35-ku", veď nie je možné, že nikde nie je, keď v Blave majú takmer z každej farby a v PO ix35 ako keby neexistovala.
Ako čas plynul a radosť s nadšením sa striedali s depresiami a bezsennými nocami plnými nadávok a rečníckych otázok či žijeme v socializme a či to štrnganie s kľúčami bolo len fraškou a všetko je falošné pod rúškom kapitalizmu a navyše stále rovnaké??? Ďalej sme ešte podnikli cestu do LM, v zúfalej snahe upokojiť tú najhlavnejšiu podstatu ekonomiky: uspokojiť potrebu- teda CHCEM/E ix35, boli sme už takí zúfalí, že by nám nevadila ani Cool Brown a Oil Blue. To sme si však len mysleli, že nevadila. Navyše prístup personálu v LM bol taký aký bol, ale kóšer to nebolo. Povedať narovinu zákazníkovi, že mu neuznajú nárok na zľavu z fleetového programu, ktorý je uvedený na hlavnej stránke Hyundaiu a má naň človek nárok, je podľa mňa prinajmenšom mierne drzé. Rozumiem, že bol a je po autách dopyt, ale ak sú 3 ix35 od zimy v predajni a nemôžu ich predať s najžiadanejším motorom, to už o niečom svedčí. To sa už kúpa auta javila definitívne odpísaná, lenže, osvietilo nás a číra náhoda nás zaviedla do predajne Eko auto v BJ.
S prístupom, aký sa nám dostal tam, som doteraz mimo. Pocit pochopenia, úsmev na tvári, milé slovo, kávička k tomu
a hlavne slovo majiteľa (p. Roháľ), doslova citujem: "Ja Vám to auto zoženiem". Po všetkých týchto excesoch čo sme zažili, sme ostali v nemom úžase nad takýmto prístupom. Boli sme neustále v kontakte, telefonoval nám pán majiteľ, predajcovia (p. Keselica) a oboznamovali nás s vývojom situácie. Raz ocovi zvonil telefón, ktorý veštil samé dobre správy, pretože sa usmieval. P. Roháľ mal cestovať priamo do Žiliny na zjazd predajcov, kde povedal, že sa niečo porieši. A tak sa aj stalo. Koncom júla (ja viem, zdá sa vám, že ten mesiac a pol čo sme čakali je málo, ale tie muky, mi pripadali ako večnosť) mi otec volal do Bratislavy: Máme doma nové auto. Na druhý deň som s C3ojkou cestoval plný očakávní a celý šťastný, že auto je už doma. Vždy si to budem pamätať ako som prišiel na našu ulicu a tam sa na mňa usmievalo TO NAŠE NOVÉ AUTO. Samozrejme som to okamžite padal vyskúšať a nenachádzal som a stále nenachádzam dostatok slov. Unesený som najmä z panoramatickej strechy, je to najlepšia vec na celom aute (samozrejme ani zbytok nie je na zahodenie
) ktorú využívam tak často, ako to len počasie dovolí. S autom už máme najazdené niečo cez 3000 km a spotreba sa pohybuje do 5,5 litra, čo je presne toľko, čo dokážem bežne jazdiť s 943kg C3 (bez vodiča
) s motorom 1,1, myslím si, že je to úžasné, nakoľko sú autá vzdialené o niekoľko tried a váhových kategórií. Takže, želám Vám všetkým veľa šťastných kilometrov s Vašimi miláčikmi a hlavne veľa trpezlivosti a pevné nervy tým, ktorý ešte stále čakajú na "tú svoju vysnívanú ix35"
Dúfam, že príspevok nebol extrémne dlhý a prečítali ste si ho. (tiež dúfam, že neporušil pravidlá o dĺžke príspevkov)
Inak by som as chcel úprimne poďakovať p. Roháľovi a Keselicovi, taktiež Eko autu Bardejov, za úžasný prístup a splnenie ďalšieho sna v našich životoch!
Tohle nás nerozhází 
chodím sem a čtu si komenty 
