Prasknuté čelné sklo stanovisko NBS úhrada z PZP
Napsal: 20 srp 2013, 19:07
Ak sa vám praskne čelné sklo od auta čo ide pred vami, už by nemali byť žiadne starosti. Tu je stanovisko NBS, ktorá vykonáva dohľad nad finančným trhom: Nejde mi sem pripnúť žiadna príloha tak citujem celý materiál:
Stanovisko
Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska
k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle
spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla
Vzhľadom na to, že Národná banka Slovenska zaznamenala nejednotnú prax pri
likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených
kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla (ďalej len „škoda na čelnom
skle“), vydáva podľa § 1 ods. 3 písm. a) tretieho bodu v spojení s § 37 ods. 3 písm. d) zákona
č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov vydáva toto stanovisko:
Na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené nároky na náhradu v rozsahu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa pri škodách spôsobených
prevádzkou motorového vozidla sú: udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Keďže zodpovednosť
prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla je založená na
princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená bez ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou
jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka sa svojej zodpovednosti nemôže prevádzateľ
zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa
zodpovednosti zbaví, len ak sa preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia.
Ak teda bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke
motorového vozidla, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu a prevádzkovateľ sa
za žiadnych okolností nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vznik takejto škody.
V prípade škody na čelnom skle zaujíma Národná banka Slovenska stanovisko, že
vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod
v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho
kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu
kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho
vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou
vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu.
Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v
prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody,
prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je
poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.
16.7.2013
Ing. Vladimír Dvořáček
výkonný riaditeľ
útvaru dohľadu nad finančným trhom
Stanovisko
Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska
k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle
spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla
Vzhľadom na to, že Národná banka Slovenska zaznamenala nejednotnú prax pri
likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených
kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla (ďalej len „škoda na čelnom
skle“), vydáva podľa § 1 ods. 3 písm. a) tretieho bodu v spojení s § 37 ods. 3 písm. d) zákona
č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov vydáva toto stanovisko:
Na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené nároky na náhradu v rozsahu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Predpokladmi vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa pri škodách spôsobených
prevádzkou motorového vozidla sú: udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Keďže zodpovednosť
prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla je založená na
princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená bez ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou
jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá.
Podľa § 428 Občianskeho zákonníka sa svojej zodpovednosti nemôže prevádzateľ
zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa
zodpovednosti zbaví, len ak sa preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia.
Ak teda bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke
motorového vozidla, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu a prevádzkovateľ sa
za žiadnych okolností nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vznik takejto škody.
V prípade škody na čelnom skle zaujíma Národná banka Slovenska stanovisko, že
vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod
v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho
kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu
kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho
vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou
vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu.
Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v
prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody,
prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je
poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.
16.7.2013
Ing. Vladimír Dvořáček
výkonný riaditeľ
útvaru dohľadu nad finančným trhom