Ford Focus Kombi ST-Line X 1.0 EcoBoost mHEV Powershift
Napsal: 25 srp 2023, 23:55
Nachádzam sa v pre mňa neznámej časti mesta, v ktorom pracujem a blížim sa k miestu určenia. Viem, že pred cieľom je kruhový objazd, okom už hľadám druhý výjazd, keď ma veľké logo Ford uistí, že som tu správne. Okamžite vidím aj kúsok, ktorý mi bude robiť spoločnosť najbližších 24 hodín, tá červená je neprehliadnuteľná. Vchádzam do salónu a u predajcu si potvrdím, že naozaj čaká na mňa (ten Ford, nie predajca).
Vzadu si za seba sadám s obrovskou rezervou (napriek tomu, že sedadlá v najnižšej polohe sú zvyčajne viac vzadu). Sedadlá sú podľa testov kratšie, tu ale opäť nemôžem slúžiť, pokiaľ máte viac výškových centimetrov ako ja (172+), tak si to budete musieť otestovať sami. Je tu ešte stredová opierka s držiakmi nápojov, otvorené ISOFIX-y a výplne dverí takmer totožné s prednými. Len výplň vedľa ruky už nie je mäkčená. Vďaka aspoň za tu „područku“. Ešte možno v krátkosti ku kufru, a už sa dostaneme tam, kde to mnohých čítajúcich bude zaujímať asi viac. Je to kombi. Kufor je veľký. Čísla sú v poriadku, dodávka bude zas inde. Využiteľnosť z môjho pohľadu skvelá, vždy mám rád, keď je kufor širší a nemusím si doň ľahnúť, ak chcem vybrať poslednú tašku. Pod podlahou je ešte plytký úložný priestor, kde sa v prípade potreby zmestí roletka (tá mimochodom nemá koľajky, či je to plus či mínus, to bude záležať na každom zvlášť), a pod ním je dokonca priestor na rezervu. Aj keď iba mini. Prípadne, ako tu, ešte aj Subwoofer ozvučenia B&O. Vráťme sa už ale za volant. Pred ním sa v tomto prípade nachádza digitálny prístrojový štít. V laickej reči, kým nenaštartujete (či sa o to aspoň bezúspešne pokúsite bez stlačenia brzdy), tak vidíte, že nič nevidíte. Pred tým ako úspešne naštartujem na prvý krát si ešte obzerám beztlačidlové ovládanie klimatizácie integrované do stredového displeja a, samozrejme, ho testujem. Nemám to rád, tie koliečka a tlačidlá v i30 sú super. Tu mi to ale zas tak nevadí. Lišta s ovládaním je síce súčasťou „tabletu“, ale nikam sa neschováva, po ťuknutí na ktorúkoľvek ikonu sa vyroluje rozšírená ponuka a tá po chvíli zmizne. Nakoniec som to bezproblémovo ovládal aj počas jazdy. S týmto riešením by som vedel žiť. Mať ale na výber, tak chcem panel z i30. Dobre teda štartujem. A počúvam. Síce počujem, že som naštartoval, ale tým moje konštatovanie môže skončiť. Pamätám na prvé zvezenie so súčasne jazdeným 1.0 TSI. Bolo ticho. Po vrátení tohto vozidla mi to prišlo ako rachot (ale áno, troška zveličenia nikoho nezabije). A ten rozdiel nebude odhlučnením. Naozaj neviem. Teda viem. Choďte to vyskúšať. Ľudí, čo to neskúsili, a chcú Vám o tom rozprávať, zastavte, nepočúvajte a choďte to vyskúšať. Aby som ešte pridal, to je len začiatok. Taký troška zdvihnutý prst, aby ste sa pripravili a čakali nečakané. Motor zaberá plynule, príjemne. Neviem, ako moc „vinou“ automatickej prevodovky, ale funguje to. Na mňa, ktorý si po dlhom jazdení s točivými atmosférami nič takéto nevedel predstaviť, to funguje. Pri plynulej jazde motor ničím neotravuje. Ustálenú rýchlosť zvláda v pohode aj pod hodnotou 2000 otáčok a opakujem, neobťažuje. Áno, na voľnobehu cítiť vo volante jemné vibrácie, no tiež musím povedať, že zvuk včera testovaného 1.5 T-GDi bol otravnejší. V celom spektre otáčok.
A čo výkon? Ten motor ide neskutočne. Odmyslite si objem, na ten by som nepozeral, pretože tu máme 114 kW (v reči koní 155) a tie fungujú. V meste, mimo neho aj na diaľnici. Tam som musel nastaviť tempomat, pretože neviem kde, ale naraz tam svietilo 150 km/h. Len som jemne pridal, v režime Normal. Áno, máme tu jazdné režimy. Eco, Normal, Sport. Majú vplyv na radenie prevodovky a odozvu pedála akcelerátora. Väčšia časť kilometrov bola v režime Normal, v ktorom prevodovka radila asi tak, ako by som to robil sám. Motor nijako nepodtáčala, ak bolo treba, podradila (áno, nebolo to v milisekunde po pokyne na zrýchlenie, ale neviem, či by som sám podradil rýchlejšie). V režime Eco som absolvoval trasu, ktorú poznám a pravidelne jazdím. Snáď okrem lenivejšej odozvy motora sa nič nezmenilo, prevodovka ani tu motor nenúti do nižších otáčok, ako je zdravé, akurát pri silnejšom zošliapnutí nepodradzuje, ale snaží sa rozbehnúť bez toho. Pravdou je, že pretlačiť pedál na overboost mi v tomto režime nenapadlo. A režim Sport. Reakcie ostré, aj pri plynulej jazde otáčky nad 2000 (odhadujem, že vo väčšine prípadov tam bolo zaradené o stupeň nižšie, ako v režime Normal) a auto pripravené vystreliť. Možno bude zaujímať aj spotreba. Testovaný úsek F-M – Raková (cez Dobrú, okolo Třinca, Jablunkova až cez Čadcu to bolo za 4,4 l/00km podľa palubného počítača. V režime Eco. Ako moc kecá, netuším, ale druhý deň to bolo do práce za 4,7 l/100km v režime Normal, maximálne povolené rýchlosti, zvyčajne +5km/h. Celkový priemer za 195 spoločných kilometrov bol 5,0. Priznávam bez mučenia, žiadne zápchy, kolóny. Podľa mňa ide o zvytočne prehliadanú motorizáciu. Na druhej strane, chápem, že Focus by si ten vrchol zaslúžil asi inde. No, ešte tu je ochudobnené ST. O ten dovetok Line... Nasledujúcu pasáž by som mohol zhrnúť slovom „výborný“ a nič viac nepísať. Ale zas takú radosť Vám nespravím, a ešte Vám oči ponamáham. Mal by som niečo napísať o podvozku. Lenže zas tak moc netuším čo. Funguje. A čím rýchlejšie idete, tým lepšie. Napadlo Vás, že teda nie je na bežné jazdenie. V tom je ten trik. Funguje aj pri jazde normálnej. Podvozok ST-Line je nie len znížený, ale aj tuhší. Sedím v aute prvých pár metrov, prejdem cez kruhový objazd a idem výjazdom pravotočivú zákrutu. Klišé – ide ako po koľajách. Zákruta sa uťahuje, nepúšťam plyn, uťahujem volant a... sakra, veď on by zatočil aj keby idem na doraz otočenia volantu! Pritom žiadne „zaľahnutie“ pred tým vykrúžením... Focus prešiel tou zákrutou, akoby ju niekto vyrovnal. Je mi jasné, že toto zrejme priemerný vodič neocení. Tak poďme ďalej, idem cez mesto. Schválne triafam poklop. Niekde v diaľke sa ozve bum bum. Auto skopíruje povrch. Ale plynulo, žiadny kopanec. Je to tuhšie? Rozhodne. Hojdavú jazdu by bolo čakať zbytočné. Ak ju niekto hľadá, vo výbere nemá Focus. Focus však nijako svojou tuhosťou nemieni znepríjemňovať život. A to stále píšem o tuhšom podvozku, pre tých, čo by chceli hlavne pohodlie, je tu Titanium, či Active. Druhý deň jazdím po meste viac a preto si naplánujem jazdu cez úsek, obsahujúci nepríjemnú priečnu dilatáciu, ktorá dáva zabrať hlavne zadným nápravám. Prejdem ju presne ako takmer denne, keď idem z práce na obed a znova len vzdialené bum bum. Tu by som asi písanie o podvozku zastavil, jedno zvezenie povie viac ako sto prečítaní. Plynulo by som sa ale ešte rád dostal od komfortu podvozka ku komfortu v kabíne. Je tam ticho, až kým... kým nevyjdete na hrubý asfalt. To je hukot. Od tej chvíle sa na to zameriavam takmer stále. Medzi jazdami o tom premýšľam (ono som bol na to troška pripravený, podobne to bolo v i30) a nakoniec na to zrejme prichádzam. Recenzenti na to často poukazujú, u i30 viac, ale aj u Focusu, že odhlučnenie kolies by mohlo byť lepšie. Zrejme aj mohlo. Ale žeby Fabia bola na tom lepšie? Rozkľúčoval som to až po vrátení Focusa a následnej jazde vlastným autom. Vo Fabii počuť motor. Počuť aj aero-hluk (vzduch). A pri tom všetko aj odvaľovanie pneu. Lenže to všetko tak nejak dokopy splýva a nič nevyčnieva. Ten hluk sa od rozjazdu plynule stupňuje a človek to nevníma, ako tá žaba, ktorej sa pomaly dvíha teplota vody. Lenže vo Focuse je nepomerne tichšie. Motor takmer nepočuť, vzduch nepočuť mimo diaľnice vôbec. Pneumatiky síce počuť, s narastajúcou rýchlosťou hlasnejšie, lenže po prejdení hranice s hrubým asfaltom je to ako rana medzi oči. Zrazu je to nečakaný hluk, ktorý obťažuje. Aspoň teda keď to človek nečaká...
Druhý deň auto odovzdávam a musím priznať, že to nebolo ľahké lúčenie. Na strane druhej, zrejme to nebolo posledné zvezenie s týmto kúskom
Mimochodom, je to pre mňa celkom nezvyk, posledný výber auta prebiehal pred necelými šiestimi rokmi a zväčša som sa pohyboval u „dílerov“ v Žiline. Dohodnúť jazdu, sadnúť vedľa predajcu, prejsť zrejme vopred vytipovanú trasu (až mi prišlo, že sa snáď dohodli a vždy sa šlo k vodnému dielu) a o 20 minút už štartovať vlastné... Pre mňa nový svet.
Ford Focus prešiel prednedávnom faceliftom. Ako to už býva, celkový tvar sa nezmenil, redesignom prešli predovšetkým nárazníky, svetlá a predná maska, po staro-novom opäť obsahujúca znak automobilky (piloti lietadiel už žiaľ nezistia, že ide o Ford). Čo sa nezmenilo, je poznávací znak výbav, kde každá zo súčastne predávaných Titanium, ST-Line a Active má iné nárazníky a prahy. Pre tých, čo by si neboli istý, poslúži malá plaketa na blatníkoch kúsok pred prednými dverami. Našťastie sa mi znova potvrdilo, že Ford tie facelifty v prípade Focusu vie. Testovaný kúsok má športový šmrnc a popravde, v tej červenej vypadá skvele. Minimálne spredu. Bublinoidné predné svetlá zhltla história ( ), ktoré nahradili užšie reflektory, ktoré sú snáď aj vyradením výbavového stupňa Trend vo verii full-LED. Ako svietia, neviem, všetky testované kilometre prebehli za bieleho dňa. A môžte si ešte priplatiť za Matrix verziu. Silueta „kombíka“ je vyvážená a hmotu plechu v zadnej časti pekne rozbíja výrazný prelis. Ten prekvapil aj ináč, ale o tom potom. V zadnej časti nachádzam taktiež LED svetlá, škoda, že nie komplet, brzdové a smerové tvoria žiarovky ( ). Vážne Ford? Tretím brzdovým svetlom si istý nie som. Vzadu je tiež športovo tvarovaný nárazník, ktorý obsahuje aj difúzor, no vďaka celolaku to nie je opticky tak viditeľné. Dvojitá koncovka výfuku podtrhuje športový strih. Či pasuje k motoru si netrúfnem hodnotiť, k výzoru auta ale sedí. Celkový názor na dizajn si ale musí urobiť každý sám, v dnešnej dobe internetovej to asi taký problém nebude. Napriek tomu odporúčam si auto obzrieť osobne, občas vie ten živý kontakt naozaj prekvapiť. Či už príjemne, alebo naopak.
Je čas nastúpiť. Čo mi udrie do očí, kľučky dverí. Viem, patria k exteriéru, a tam nijak nevadia, ale ak sa chce človek dostať dnu, musí ich použiť. A po ich potiahnutí sa ukáže strieborný mechanizmus zamykania. Možno je to detail, ale nie úplne podarený, u včera testovanej i30 to bolo inde. Horšie je, že aj na Fabii sú tie kľučky inde. Ale zas, nič nie je dokonalé. Sadám si za volant a ako vždy, dávam sedadlo nižšie. A nižšie. Príde mi to nekonečné, nakoniec ale najnižšiu polohu nájdem. Trvalo to, ale odmenou je pre mňa naozaj príjemne nízke sedenie kúsok nad zemou, čo podtrhuje znížený podvozok tejto verzie. Sedadlo ešte posuniem voči pedálom, nastavím volant a je to. Takto to mám rád. K volantu, má pre mňa príjemný priemer, hrúbku venca a v duchu športovo ladených verzií zrezanú spodnú hranu. Koža v mieste úchopu perforovaná a červené prešívanie. Palubná doska nijako neohromuje, ale ani nerozčuľuje. Snáď len tie lesklé dekory... Je to proste nepraktické. A často časom neestetické. K spracovaniu nemám výhrad, ale čo ja môžem hodnotiť, prémiou sa nevozím a aby to bolo horšie ako v súčasnom aute, to by bolo zrejme smutné. Preč je široká stredová konzola minulej generácie, pri mojom vzraste mi síce neprekážala, ale tu sa cítim príjemnejšie. V dverách sa nachádza mäkčená opierka, výplň nad ňou tiež nie je z tvrdého plastu a aj horná časť výplne je príjemná. Poteší polstrovanie odkladacej priehradky, škoda, že len z jednej strany. Čo zas nepoteší, je použitý plast v okolí ovládačov okien a vonkajších spätných zrkadiel. Hladký a takto na oko vypadá ľahko poškriabateľný. Rovnaký sa nachádza aj v okolí voliča automatickej prevodovky. Tam už poškriabaný je. Teória potvrdená. Čo sa týka priestoru, je ho tu dosť. Je pravda, že ja ho mám dosť aj vo Fabii... Ale ak znova porovnám s i30, v ktorom som sedel včera, je to veľmi podobné (priestorovo). Takmer som zabudol na stredovú opierku – schováva veľký úložný box, je pozdĺžne nastaviteľná a medzi ňou a voličom Powershiftu sa ukrýva pod roletkou držiak nápojov. Vďaka konštrukcii však vie poslúžiť nie len na poháre či fľaše... Kontroluejm zdrkadlá, veľkosť fajn, ale... čo to? Ja sedím v nejakom Muscle-car-e? Veď je to široké ako... A to sa mi potvrdí neskôr pri cúvaní, kedy mám pocit, že tam sa rozhodne nezmstím. Vďaka za kameru. Po vystúpení pochopím. Tie spomínané prelisy nad zadnými kolesami vypadajú zvnútra brutálne a auto pôsobí pri cúvaní strašne široko...Vzadu si za seba sadám s obrovskou rezervou (napriek tomu, že sedadlá v najnižšej polohe sú zvyčajne viac vzadu). Sedadlá sú podľa testov kratšie, tu ale opäť nemôžem slúžiť, pokiaľ máte viac výškových centimetrov ako ja (172+), tak si to budete musieť otestovať sami. Je tu ešte stredová opierka s držiakmi nápojov, otvorené ISOFIX-y a výplne dverí takmer totožné s prednými. Len výplň vedľa ruky už nie je mäkčená. Vďaka aspoň za tu „područku“. Ešte možno v krátkosti ku kufru, a už sa dostaneme tam, kde to mnohých čítajúcich bude zaujímať asi viac. Je to kombi. Kufor je veľký. Čísla sú v poriadku, dodávka bude zas inde. Využiteľnosť z môjho pohľadu skvelá, vždy mám rád, keď je kufor širší a nemusím si doň ľahnúť, ak chcem vybrať poslednú tašku. Pod podlahou je ešte plytký úložný priestor, kde sa v prípade potreby zmestí roletka (tá mimochodom nemá koľajky, či je to plus či mínus, to bude záležať na každom zvlášť), a pod ním je dokonca priestor na rezervu. Aj keď iba mini. Prípadne, ako tu, ešte aj Subwoofer ozvučenia B&O. Vráťme sa už ale za volant. Pred ním sa v tomto prípade nachádza digitálny prístrojový štít. V laickej reči, kým nenaštartujete (či sa o to aspoň bezúspešne pokúsite bez stlačenia brzdy), tak vidíte, že nič nevidíte. Pred tým ako úspešne naštartujem na prvý krát si ešte obzerám beztlačidlové ovládanie klimatizácie integrované do stredového displeja a, samozrejme, ho testujem. Nemám to rád, tie koliečka a tlačidlá v i30 sú super. Tu mi to ale zas tak nevadí. Lišta s ovládaním je síce súčasťou „tabletu“, ale nikam sa neschováva, po ťuknutí na ktorúkoľvek ikonu sa vyroluje rozšírená ponuka a tá po chvíli zmizne. Nakoniec som to bezproblémovo ovládal aj počas jazdy. S týmto riešením by som vedel žiť. Mať ale na výber, tak chcem panel z i30. Dobre teda štartujem. A počúvam. Síce počujem, že som naštartoval, ale tým moje konštatovanie môže skončiť. Pamätám na prvé zvezenie so súčasne jazdeným 1.0 TSI. Bolo ticho. Po vrátení tohto vozidla mi to prišlo ako rachot (ale áno, troška zveličenia nikoho nezabije). A ten rozdiel nebude odhlučnením. Naozaj neviem. Teda viem. Choďte to vyskúšať. Ľudí, čo to neskúsili, a chcú Vám o tom rozprávať, zastavte, nepočúvajte a choďte to vyskúšať. Aby som ešte pridal, to je len začiatok. Taký troška zdvihnutý prst, aby ste sa pripravili a čakali nečakané. Motor zaberá plynule, príjemne. Neviem, ako moc „vinou“ automatickej prevodovky, ale funguje to. Na mňa, ktorý si po dlhom jazdení s točivými atmosférami nič takéto nevedel predstaviť, to funguje. Pri plynulej jazde motor ničím neotravuje. Ustálenú rýchlosť zvláda v pohode aj pod hodnotou 2000 otáčok a opakujem, neobťažuje. Áno, na voľnobehu cítiť vo volante jemné vibrácie, no tiež musím povedať, že zvuk včera testovaného 1.5 T-GDi bol otravnejší. V celom spektre otáčok.
A čo výkon? Ten motor ide neskutočne. Odmyslite si objem, na ten by som nepozeral, pretože tu máme 114 kW (v reči koní 155) a tie fungujú. V meste, mimo neho aj na diaľnici. Tam som musel nastaviť tempomat, pretože neviem kde, ale naraz tam svietilo 150 km/h. Len som jemne pridal, v režime Normal. Áno, máme tu jazdné režimy. Eco, Normal, Sport. Majú vplyv na radenie prevodovky a odozvu pedála akcelerátora. Väčšia časť kilometrov bola v režime Normal, v ktorom prevodovka radila asi tak, ako by som to robil sám. Motor nijako nepodtáčala, ak bolo treba, podradila (áno, nebolo to v milisekunde po pokyne na zrýchlenie, ale neviem, či by som sám podradil rýchlejšie). V režime Eco som absolvoval trasu, ktorú poznám a pravidelne jazdím. Snáď okrem lenivejšej odozvy motora sa nič nezmenilo, prevodovka ani tu motor nenúti do nižších otáčok, ako je zdravé, akurát pri silnejšom zošliapnutí nepodradzuje, ale snaží sa rozbehnúť bez toho. Pravdou je, že pretlačiť pedál na overboost mi v tomto režime nenapadlo. A režim Sport. Reakcie ostré, aj pri plynulej jazde otáčky nad 2000 (odhadujem, že vo väčšine prípadov tam bolo zaradené o stupeň nižšie, ako v režime Normal) a auto pripravené vystreliť. Možno bude zaujímať aj spotreba. Testovaný úsek F-M – Raková (cez Dobrú, okolo Třinca, Jablunkova až cez Čadcu to bolo za 4,4 l/00km podľa palubného počítača. V režime Eco. Ako moc kecá, netuším, ale druhý deň to bolo do práce za 4,7 l/100km v režime Normal, maximálne povolené rýchlosti, zvyčajne +5km/h. Celkový priemer za 195 spoločných kilometrov bol 5,0. Priznávam bez mučenia, žiadne zápchy, kolóny. Podľa mňa ide o zvytočne prehliadanú motorizáciu. Na druhej strane, chápem, že Focus by si ten vrchol zaslúžil asi inde. No, ešte tu je ochudobnené ST. O ten dovetok Line... Nasledujúcu pasáž by som mohol zhrnúť slovom „výborný“ a nič viac nepísať. Ale zas takú radosť Vám nespravím, a ešte Vám oči ponamáham. Mal by som niečo napísať o podvozku. Lenže zas tak moc netuším čo. Funguje. A čím rýchlejšie idete, tým lepšie. Napadlo Vás, že teda nie je na bežné jazdenie. V tom je ten trik. Funguje aj pri jazde normálnej. Podvozok ST-Line je nie len znížený, ale aj tuhší. Sedím v aute prvých pár metrov, prejdem cez kruhový objazd a idem výjazdom pravotočivú zákrutu. Klišé – ide ako po koľajách. Zákruta sa uťahuje, nepúšťam plyn, uťahujem volant a... sakra, veď on by zatočil aj keby idem na doraz otočenia volantu! Pritom žiadne „zaľahnutie“ pred tým vykrúžením... Focus prešiel tou zákrutou, akoby ju niekto vyrovnal. Je mi jasné, že toto zrejme priemerný vodič neocení. Tak poďme ďalej, idem cez mesto. Schválne triafam poklop. Niekde v diaľke sa ozve bum bum. Auto skopíruje povrch. Ale plynulo, žiadny kopanec. Je to tuhšie? Rozhodne. Hojdavú jazdu by bolo čakať zbytočné. Ak ju niekto hľadá, vo výbere nemá Focus. Focus však nijako svojou tuhosťou nemieni znepríjemňovať život. A to stále píšem o tuhšom podvozku, pre tých, čo by chceli hlavne pohodlie, je tu Titanium, či Active. Druhý deň jazdím po meste viac a preto si naplánujem jazdu cez úsek, obsahujúci nepríjemnú priečnu dilatáciu, ktorá dáva zabrať hlavne zadným nápravám. Prejdem ju presne ako takmer denne, keď idem z práce na obed a znova len vzdialené bum bum. Tu by som asi písanie o podvozku zastavil, jedno zvezenie povie viac ako sto prečítaní. Plynulo by som sa ale ešte rád dostal od komfortu podvozka ku komfortu v kabíne. Je tam ticho, až kým... kým nevyjdete na hrubý asfalt. To je hukot. Od tej chvíle sa na to zameriavam takmer stále. Medzi jazdami o tom premýšľam (ono som bol na to troška pripravený, podobne to bolo v i30) a nakoniec na to zrejme prichádzam. Recenzenti na to často poukazujú, u i30 viac, ale aj u Focusu, že odhlučnenie kolies by mohlo byť lepšie. Zrejme aj mohlo. Ale žeby Fabia bola na tom lepšie? Rozkľúčoval som to až po vrátení Focusa a následnej jazde vlastným autom. Vo Fabii počuť motor. Počuť aj aero-hluk (vzduch). A pri tom všetko aj odvaľovanie pneu. Lenže to všetko tak nejak dokopy splýva a nič nevyčnieva. Ten hluk sa od rozjazdu plynule stupňuje a človek to nevníma, ako tá žaba, ktorej sa pomaly dvíha teplota vody. Lenže vo Focuse je nepomerne tichšie. Motor takmer nepočuť, vzduch nepočuť mimo diaľnice vôbec. Pneumatiky síce počuť, s narastajúcou rýchlosťou hlasnejšie, lenže po prejdení hranice s hrubým asfaltom je to ako rana medzi oči. Zrazu je to nečakaný hluk, ktorý obťažuje. Aspoň teda keď to človek nečaká...
Druhý deň auto odovzdávam a musím priznať, že to nebolo ľahké lúčenie. Na strane druhej, zrejme to nebolo posledné zvezenie s týmto kúskom