S Accentem na cestách.. výlety,dovolené + foto

[Mexican]

chodte na dofcu na slovensko v CR tanujem len pred sluzobnymi cestami, inak vzdy v Sr ked idem za rodinou. Ceny cca 1,315 Eura/l co je bratru 32,2.

Znamej som pripravoval roadtrip (cca 8 dni) autom po vychodnom slovensku, moze to byt zaujimave. Zaujemcom mozem poskytnut

[Gandalf]

Hned za hranicemi v Rakousku bych tankoval nejen kvůli nižší ceně, ale hlavně kvůli kvalitativně lepšímu palivu

[PanFiluta]

Tak páni, 3360 kilometrov presne a som späť z Bulharska...... Až si oddýchnem, tak o tom krátko napíšem a až mi priateľka napáli CD s fotkami, tak sem nejaké pekné uploadnem.

PS - Accent 1.5 CRDi je na cestách spoľahlivý kamarát

[Mexican]

pecka.. a dufam ze napises aj take tie zazitky, comu sa na ceste vyhnut a kde sa zastavit. Tiez by som to chcel absolvovat

[PanFiluta]

Do Bulharska sme vyrazili v sobotu 16.7. Osobne by som preferoval ísť cez týždeň, aby sme sa vyhli zápcham, ale priateľka Gabika tak nedostala dovolenku. Chcel som, že vyrazíme o pol siedmej, chvíľu potom, čo by Gabika prišla vlakom do Bratislavy, ale už tu sme mali prvé zdržanie - vlaky zastavovali v Rači, sprievodca to priateľke vysvetlil tak, že ukradli koľajnicu...... Tak som sa z Hlavnej stanice ponáhľal do Rače a nakoniec sme vyrazili až o ôsmej po raňajkách.

Pôvodne som naivne dúfal, že po druhej budeme v Belehrade, ale to bolo fakt naivné. Prvá zápcha nás chytila v Budapešti, kde som navyše zle odbočil, takže sme chvíľu blúdili. Z Budapešti sa išlo chvíľu ok, ale nejakých 30 - 40 km pred Kecskemétom opravujú diaľnicu, takže tam bola ďalšia hrozná zápcha... Radšej sme zastavili na obed, ale zápcha sa samozrejme nerozpustila.... Počas obeda sme videli nádherné staré americké auto, už si presne nepamätám, že čo to bolo, či Pontiac GTO alebo nejaký Dodge, ale bolo to fakt parádne zreštaurované, asi 60 roky. Neskôr sem dám fotku.
Tak teda po obede a po nejakej hodine v zápche som zliezol na prvej príležitosti z diaľnice a išli sme chvíľu po starej ceste. Našťastie sa tak tú zápchu podarilo obísť a opäť sa išlo plynulo až po srbské hranice.

Bohužial, to čo sa na internete píše o turkoch na srbských hraniciach, je pravda. 80 - 90 % áut sú turci vracajúci sa z práce v západnej európe. Nevadí mi to, ale keďže colníci sa na nich sústreďujú, tak turci nedobrovolne zdržujú ostatných.... Takže na srbských hraniciach 2 hodiny čakania. Nám colník len pozrel pasy, ale turkov kontrolujú dôkladnejšie.
Do Belehradu vedia diaľnica, ale je evidentne stará a na mnohých miestach je len v polovičnom profile pre opravy - napriek tomu sa ide vcelku rýchlo. Maximálka je povolená 120, ja som dodržiaval rýchlosť striktne, keďže tam bolo dosť policajtov, predbiehali ma zväčša práve rôzni Turkonemci. Mimochodom, na tejto diaľnici ma dohonil ten americký krásavec z Maďarska.
Do Belehradu sme dorazili okolo ôsmej, takže sme sa nezastavovali. Do mesta sme vchádzali ešte za svetla a keď sme ho opúšťali, už bola tma. V belehrade tiež robia nejakú cestnú rekonštrukciu, takže tam majú taký nejaký blbý obchvat, zobralo nás to na nejaký 50 kilometrový výlet okolím mesta, fakt som mal pocit, že sme si Belehrad obišli akoby dva krát po kružnici. Majú tam jeden taký blbý semafor, ktorý bohužial spôsobil ďalšiu vyše hodinovú zápchu.... Pán Boh chráň, aby ho takto večer radšej vypli a postavili tam trebárs policajta....
Z Belehradu na Niš vedie kvalitná diaľnica, ale už bola noc, tak sme hladali, že kde sa v aute vyspíme. Na jednej veľkej pumpe boli pokazené záchody, tak som išiel ďalej. Na druhej som narazil na balkánsky fenomén - túlavých psíkov ...... Keďže balkánci sa o psov veľmi nestarajú, tak ich tam pebehuje veľa. Na tejto pumpe boli traja maličký bastardíci, letargicky polehovali v tráve, mal som pocit, že si zvykli na to, že občas im turisti niečo hodia. Ja som im rozdal horalky. Bolo mi z toho smutno, tak som išiel ďalej. Na tretej pumpe sa mi nedarilo vyspať sa na zadných sedadlách... Až na štvrtej pumpe, kdesi pred Nišom a okolo polnoci, to už som mal v sebe tretí Red Bull, k vlastnému prekvapeniu sa mi podarilo asi tri hodiny prespať na sedadle spolujazdca, ani neviem ako som zaspal, ale zobudil som sa, a boli tri ráno.
Takže sme išli ďalej. Rýchlo Niš, potom po cestách 1. triedy a cez nádhernú prírodu na Bulharskú hranicu. Tam i takto skoro ráno, mohlo byť tak päť ráno, boli opäť samí turci... Čakanie necelú hodinu a pol.

Krátko za hranicami je odbočka na Istanbul, takže tam sme sa konečne zbavili všetkých tých turkov, ktorí nám robili spoločnosť a zdržovali nás až od Budapešti. Ak si dobre pamätám, tak v nedeľu po ôsmej ráno sme dorazili do Sofie. Prechádzali sme sa a nejakou náhodou sme našli Serdica Center, čo je miestna obdoba Auparku, tam sme sa najedli a strávili tam čas asi do jedenástej či do dvanástej. Na najvyššom poschodí bola výborná cukráreň.
Zo Sofie sme išli podľa tabúl na Burgas. Je to skoro 400 kilometrov, väčšinou po cestách 1. tried a rôznymi serpentínami. Náročné, ale zvládnuteľné. Občas je tam nádherný výhľad z niekoľkých estakád. Srandovné bolo značenie - napríklad na jednom mieste vidíte tabuľu Burgas 280 kilometrov a o dva kilometre ďalej je Burgas 290 kilometrov a o ďalšie tri kilometre môže byť Burgas trebárs 285 - ale celkovo je smer označený v pohode, celú dobu sa v podstate treba iba držať hlavnej cesty. Nejakých 40 kilometrov pred Burgasom začína krátka diaľnica, povolená rýchlosť 130.
Do burgasu sme prišli okolo piatej, je tam dobre označená odbočka na Sozopol a o pol šiestej sme konečne prišli do Černomorca, čo je malá dedina 25 km za Burgasom.

[PanFiluta]

V Černomorci ma čakal menší šok..... Došli sme na hotel a recepčná žiadala vyplatenie peňazí vopred (už som predtým poslal 40 % zálohu), tak som chcel najprv vidieť izbu a tam som bol prekvapený - Bulhari považujú za sprchový kút hadicu napojenú na umývadlo, s odtokom priamo v dlážke a záchodom hneď vedľa :S .... Takže sme odtiaľ chceli odísť. Zálohu samozrejme vrátiť nechceli, musel som volať do cestovky, že na Slovensku chápeme sprchový kút trochu inak a po hodine sa to vyriešilo vrátením zálohy. Pani recepčná ma na odchod ešte stačila pourážať. Majiteľ hotela zas tvrdil, že niečo takéto je normálne i na Slovensku, že on také videl i v hoteli Kyjev v Bratislave (to určite).
Na ulici nás odchytil miestny chlapík Janek a prenajali sme si od neho izbu za 35 euro na noc. Bohužial i on mal ten blbý "Sprchový systém Bulgaria", ale aspoň to nemal priamo nad záchodom a izba bola väčšia. Neskôr som zistil dve veci - že tú blbú hadicu majú asi všade okrem luxusnejších hotelov a že sme izbu u Janeka trochu preplatili. Asi by to dal i za 25, keďže z 10 izieb mal obsadené 4 i s našou. Nečudoval by som sa, keby v Černomorci nebola jediná skutočná sprcha. Do budúcna budem múdrejší...
Ale Janek a jeho žena boli milí a vcelku pohostinní ľudia, pláž i malé centrum dedinky boli blízko domu, dalo sa to vydržať.

Počas celých 13 dní a 12 nocí v Černomorci bolo teplo, 33 - 36 stupňov. Hrozné sucho, niekedy som mal pocit, že sa roztopím. Na niektorých miestach bola zem až rozpukaná od sucha. Len raz, po desiatich dňoch bola menšia prietrž mračien.
More bolo teplé a akceptovateľne čisté - na pláži sa tvorili veľké chuchvalce zelených rias, to mi veľmi nevadilo. Viac mi vadili rôzne odpadky na pláži i v mori - ale bolo to v akceptovateľnej miere, boli miesta špinavé i čisté. Bol som nadšený morským životom, šnorchloval som a sledoval rybky, kraby, krevety, medúzy... V piesku vo vode boli státisíce malých jednocentimetrových krabíkov v ulitách, ešte menšie biele kraby bez ulít asi sedemcentimetrové šedé kraby, potom som na útesoch našiel rôzne modré, červené, čierne kraby.... dokonca som videl kraby veľké ako dlaň, jeden taký veľký chytil menšieho šedého a zavliekol si ho pod kameň....... pozoroval som to a poklepal som toho veľkého opatrne mušľou, ten menší mu vďaka tomu ušiel..... Na útesoch boli krásne, divoko farebné krevetky a morské slimáky...
Narôznejšie rybky, zelené s červenými pásikmi, červené so zelenými pásikmi, žlté s modrými pásikmi, ryby s dlhým chocholom na hlave, ryby maskujúce sa v piesku..... raz som vo vode stúpil do piesku a ten podo mnou utiekol - pozrel som tam a videl som ako pláva preč taká ploská ryba farby piesku, mala asi 30 centimetrov. Rybky prehrabávajúce piesok kvôli potrave, ryby schovávajúce sa pod útesmi... V hĺbke asi 3 metre som našiel také čudá, ryby tenke ako slamka, dlhé nejakých 15 centimetrov...
Raz dokonca na breh vyplavilo mŕtveho malíčkého delfína, malo to asi pol metra a už sa to trochu rozkladalo, bolo to evidentne mláďa delfína, ktoré to nezvládlo.
Černomorec je maličké mesto, ktoré môže byť po týždni už nudné... Jedinou atrakciou na pláži bolo niekoľko vodných bicyklov, inak nič. Je tam jedna rušnejšia ulica s obchodmi, reštauráciami a pár starými kolotočmi, to je všetko. Kúsok vedľa je väčší a rušnejší Sozopol, ktorý je ale o 50 - 100 % drahší.

Čo sa týka reštaurácií, väčšina sa má ešte čo učiť. Bulhari akoby mali pri grilovaní vo zvyku mäso prepiecť do sucha a slaninu zas nechať gumovo mäkkú. Grilované mäso vám asi prinesú suché. Na hlavnej ulici v Černomorci boli všetky reštaurácie rodinné, teda som mal pocit, že ich vlasní i prevádzkuje rodina, ktorej patrí dom. Pri vchode do reštaurácie sedí šéf, patriarcha alebo matriarcha rodiny a pôsobí dojmom, že nerobí nič, iba pofajčieva a číta noviny Dcéra alebo neter alebo niečo také medzitým behá s taniermi a v maličkej kuchyni varí nejaká babka, syn alebo strýc.
Čašníčky väčšinou anglicky nerozumejú, ale dá sa s nimi dorozumieť v rámci našej slovanskej vzájomnosti akosi slovensko-rusky .... Plus všade majú menu nielen v bulharčine, ale aj v slabej angličtine a často hroznej zmesi slovensko-česko-polsko jazyčnej. Napriek tomu sa mi dvakrát stalo, že čašníčka zabudla na moju objednávku - Raz som dokonca musel vrátiť surové kuracie.
Ceny jedla sú o trochu lacnejšie ako v Bratislave, ale nie je to zas tak, že s eurom ste kráľ. Obed pre dvoch vyšiel vždy v prepočte na 9 - 12 euro.
V Burgase sme po pár dňoch našli obchodné centrum Burgas Plaza a v ňom bola dobrá reštaurácia, volala sa Fancy. Asi 5 krát sme sa boli naobedovať tam, napriek tomu, že to znamenalo výlet 60 km tam i späť... Bola to prevažne talianska kuchyňa. Cenovo to vychádzalo lacnejšie ako v Bratislavských pizzeriach, vždy sme tam nechali v prepočte tak 11 - 12 euro za obed pre dvoch a pritom mala reštaurácia výbornú úroveň z hladiska jedla, čistoty i z hladiska obsluhy.

V Bulharsku majú evidentne výborné cukrárenstvo. V tom by sme sa my mohli učiť od nich. V Černomorci bola vynikajúca a na naše pomery lacná cukráreň/kaviareň, v okolných mestách ich bolo niekoľko. Nemyslím, že tie torty robia oni sami, aj keď mi to vraveli - na viacerých miestach mali totiž rovnaké torty. Dával som si Lešhik alebo Lešnik či ako sa to volalo (Lewhyk v azbuke) - podľa mňa geniálna nugátovo čokoládová torta, musím niekde zohnať recept. Neskôr sem dám fotku.

Keďže samotná pláž po pár dňoch už je nudná, boli sme na výlete v Primorsku, je tam akvapark, vstupné na celý deň na jednu osobu je v prepočte 13 euro. Je tam zopár dobrých tobogánov a do druhej hodiny poobede je tam fajn, malé rady, málo ľudí.... po druhej zlacňuje vstupné a zrazu sa akvapark naplní turistami. Lol, my sme si ráno obsadili dve lehátka a do druhej to bola pohoda... potom ale poobede ako sa to preplnilo, tak nejaký chlapík, neviem či to bol bulhar alebo čo, zobral z nejakého lehátka veci akéhosi čecha a hodil ich na moje lehátko - po chvíli ma volá priateľka, že tam máme cudzie veci...... ja som bol v tom, že nejaký rus (to je vraj ich zvyk) mi skúša obsadiť moje miesto, tak som tam išiel, nikoho tam nebolo, tak som tú kopu cudzích vecí vzal a chcel som ich demonštratívne preniesť niekam na zem ...... vtedy prišiel ten Bulhar alebo čo, asi cítil malér, tie veci mi zobral a neviem kam ich dal, lebo o dvadsať sekúnd tam pribehol rozzúrený obor a začal po mne vrieskať..... po chvíli som pochopil, že to je čech, bol dosť vulgárny a chvílu sme po sebe kričali, on vrieskal, "nebudeš mi sahat na moje věci", ja som mu tiež zvýšeným hlasom vysvetlil, že to lehátko je moje od rána a že ja som mu tam veci nepremiestnil, ten Bulhar alebo čo to bolo sa ho snažil ukludniť.... Samozrejme žiaden plavčík nezasahoval, všetci len sledovali...... Po asi dvoch či troch minútach kriku čech uznal, že tie veci som na moje lehátko nedal ja a odišiel i s vecami. Bol dosť pupkatý, ale zároveň mal cez meter deväťdesiat, ale neuhol som mu, keby bolo treba tak sa s ním pobijem (ale asi by ma zvládol, bol o polhlavy väčší a o 40 kíl ťažší ). Myslím, že viac sa bál ten chlapík, ktorý mu tie veci pôvodne premiestnil
Inak Primorsko sa mi zdalo byť fajn, nebolo také predražené ako Sozopol a je tam toho viac ako v Černomorci.

Neskôr sme boli aj v Nesebare, kde je tiež akvapark - ale tento ma dosť sklamal. Je síce väčší a modernejší ako v Primorsku, ale zároveň je dosť predražený a majú veľmi komplikovaný systém. Vstup stojí 17 euro na osobu, predavačka lístkov bola nepríjemná a dovnútra si nemôžete zobrať vlastné jedlo a pitie. My sme žiadne vlastné jedlo a pitie nemali, ale pri vstupe a až po zaplatení vám budú chcieť prehľadávať tašku... fucking unbelievable... škoda, že im Gabika kabelku otvorila skôr, než som sa stihol spamätať a povedať jej, nech to nerobí. Ceny jedla a pitia v akvaparku sú výrazne predražené a nemôžete platiť kartou ani hotovosťou, musíte si nabiť hodinky. Je to sprosto komplikované, ako v Senci. Taktiež tam bola celý deň obrovská kopa ľudí, takže na skĺzavkách sa čaká dlho. Na jednu som čakal skoro hodinu. Sem už určite nepôjdem.

Čo ešte povedať... Ubytovanie v Bulharsku zoženiete lacno, dá sa ísť na blind - pri vstupe do mestečka posedávajú miestni a držia tabulky, že majú apartmány. Ale myslím, že každý z nich má miesto sprchy tú hadicu.
Celú dobu som tankoval na OMV, ceny nafty som si moc nevšímal. Zdá sa, že medzi Bulharskými vodičmi je ešte väčší pomer kreténov, ako na Slovensku. Predbiehajú často ako magori, tlačia sa na vás a pri jazde veľmi často telefonujú. Policajtov je tam dosť, ale aj v Srbsku aj v Bulharsku majú ten zvyk blikaním na nich upozorniť.

[Mexican]

PanFiluta takze nielen "V Cine jedia psov" http://www.csfd.cz/film/49457-v-cine-jedi-psy/ ale evidentne aj v Srbsku

perfektne popisane.. velka vdaka

[Espero]

Ahoj, hezký popis, co kdybys to dal jako článek do klubovního časopisu Hyundai na cestách, viz hccz.cz. Zartím jsem tam psal jenom já o Londýnu, připravený k vydání je článek o cestě do Marseille, rozepsaný o Jižní Francii a Itálii a v námětu mám ještě o Polsku, aspoň by tam toho bylo více. Já jsem se například před asi 45 lety zařekl, že nikdy do Bulharska a Rumunska nepojedu, ledaže bych tam musel služebně a zatím jsem to dodoržel.

[PanFiluta]

Ani som nevedel ako, a 12 nocí a 13 dní utieklo ako voda
V piatok 29.7 o pol ôsmej nášho času sme vyrazili na cestu domov. Natankovať v Burgase na OMV, smer Sofia. Krátko po diaľnici a potom cesty 1. triedy, veľa predbiehania. Tentoraz nás cesta neviedla cez centrum Sofie, keďže som išiel podľa tabule na Belehrad, zobralo nás to nejako na sever od Sofie. Na chvíľu som vliezol do nejakého predmestia, čo pripomínalo Petržalku, že sa najeme. Našli sme reštauráciu, ale mali menu len v azbuke, po anglicky či nemecky ani ťuk, tak sme išli ďalej. Na výpadovke zo Sofie je motel, tam sme sa najedli a minuli posledné levy. Opätovne nedorozumenie s bulharskými čašníčkami - objednal som dva veľké šašliky a jedny malé hranolky, doniesla s veľkými ražniči i dvoje obrovské porcie hranoliek - tak sme sa napráskali hranolkami . Ale bolo to vcelku dobré. Síce ako vždy mäso suché a slanina neprepečená, ale pohoda.
Bulharsko-Srbské hranice sme prešli prekvapivo ľahko, nečakali sme ani hodinu. K Belehradu sme sa dostali aj teraz navečer, už bola tma, opäť nás to naviedlo na ten asi 50 kilometrový okruh mestom, našťastie tentoraz to bolo bez zápchy. Za Belehradom som sa dvakrát skúsil vyspať na väčších pumpách, ale nedarilo sa mi, tak som vždy po krátkej prestávke pokračoval.
Na Srbsko-Maďarskú hranicu sme prišli už v sobotu, o pol jednej nad ránom. A tam katastrofa - zase samí Turci, Turci a Turci.... Keby aspoň normálne čakali, no tak fajn... Ale oni sa po chvíli čakania na diaľnici začali predbiehať cez odstavný pruh, predstierali, že musia ísť tankovať na neďalekú pumpu... samozrejme, každý jeden cez pumpu preletel a snažil sa dostať dopredu. Tak som sa po chvíli naštval a postavil sa im do odstavného pruhu s Accentom Päť minút som tam stál, chvíľu vyblikávali, potom za mnou prišiel Turek, že "Kolege, willst du auch tanken.... ich muss tanken...... bla bla bla" - Nemecky som mu vysvetlil, že nie som taký blbý a ostanem tam stáť .... Opäť som bol ochotný ísť do konfliktu, ale ticho stáli za mnou. Potom, po desiatich minútach tam zozadu prišiel kamión čo mal pustený maják, tak som im cestu uvolnil.
Nemal som dosť miesta aby som uhol, cez odstavný pruh prešli osobáky a ten kamión s majákom, potom sa tam postavil ďalší kamión, nejaký poliak a začal nám trúbiť za zadkom. Gabika sa už bála, tak som na neho po anglicky navrieskal a nalepil sa na auto predo mnou, nech ide do riti Už som potom na tých turkov čo sa predbiehali cez odstavný kašlal. Ale ten nával adrenalínu, čo som z toho mal, ma krásne prebral a už som nebol ospalý.

No tak sme tam čakali, po asi dvoch hodinách sme sa posunuli zopár stoviek metrov a vidíme, že za pumpou stojí policajt, na výjazde z pumpy obrovská rada áut a policajt striedavo púšťa jeden pruh za druhým. Takže tak veľmi si tí turci nepomohli. Občas niektoré auto skúšalo predbehnúť cez odstavný pruh vedľa pumpy, ten policajt ich zastavil a po chvíli dohadovania mu podali nejaké peniaze a išli kúsok ďalej - neviem, či to bola pokuta alebo úplatok. Osobne si myslím, že mal poslať dozadu každé jedno auto, čo sa predbiehalo, ale to nerobil. Neskôr bola sranda, keď nejaký chlapík stometrov pred nami zaspal v aute, takže sa neposúval. To videl starý poliak, rozbehol sa k svojim trom autám ktoré stáli okolo nás, poliaci sa rýchlo dohodli a drzo sa predbehli
No, postupne sme sa posunuli až k hraniciam, prešlo cez srbské hranice a maďarská colnica bola skoro prázdna. Ten obrovský zmätok a rady narobili srbskí colníci. Celkovo sme tam stáli celých 5 hodín a vystáli si poctivo presne dvojkilometrovú radu.
Takže ak ešte pôjdem do Bulharska, už nikdy cez Srbsko.
Na hraniciach ešte v Srbsku sme kúpili maďarskú diaľničnú známku, kým som ja čakal v aute v rade kúsok pred colnicou, Gabika ju vybehla kúpiť a predavač ju trochu ošmekol, vypýtal si 9 euro miesto štandardných 7 či 7,50. No čo už.

Bolo 5.30 ráno, konečne sme boli v maďarsku, tak som na to cez diaľnicu šlapol. Videli sme, že na druhej strane, na maďarskej hranici smerom do Srbska je niekoľkokilometrová rada áut. A podobne ďalej, za Kecskemétom, presne na tom istom mieste, kde sme stáli v zápche pred dvomi týždňami, bola hrozná zápcha, ešte väčšia ako sme zažili my. Asi by som odporučil sa maďarskej diaľnici smerom do bulharska vyhnúť. Zaplatíte 7.50 alebo 9 euro a strávite v zápchach 4 alebo 5 hodín tak ako my pred dvomi týždňami.
Postupne som začínal byť unavený, ale Red Bull a časté zastávky ma držali pri pozornosti. V Budapešti sme ešte zastavili v hypermarkete a okolo 10.30 sme boli konečne doma. Celú cestu naspäť som zvládol bez spánku, s piatimi Red Bullami

Ešte info o cenách diaľnic - v Srbsku stojí mýto od Nového Sadu až po Niš postupne 3.50, 2.50 a 7.50, dá sa platiť kartou a mýtnice zas tak veľmi nezdržiavajú, iba pár minút. V Bulharsku stojí týždňová známka, ktorú musíte mať na všetky cesty, 5 euro. Na Bulharských hraniciach po nás nechceli žiaden dezinfekčný poplatok, napriek tomu, čo sa tvrdí na nete.

[PanFiluta]

Ok Espero, pošlem

Fotky pridám, až mi ich Gabika napáli.

[Espero]

Dobře, pošli to na klub Davidu Plevovi, to je šéfredaktor.

[ryba]

ja ti rikal vezmi to pres Rumunsko Tam takovy kraviny nehrozi.

[ZdeněkSvoboda]

Ahoj lidi
Dovolená utekla jako voda a jsem opět doma živ a zdráv
Počasí bylo asi objednané, protože byla pouze v sobotu v noci bouřka a zbytek dovolené den co den cca 38 stupňů, ve 20:00 ještě kolem 29
Moře bylo teplé a celkem i čisté. Poznal jsem nové lidi. Vařili nám taky dobře, ubytování slušné, prostě super dovolená. Vůbec se mi nechtělo zpět

K cestovámí jen asi to, že TomTom moc Itálii asi nemusí, protože mi slečna Eliška z navigace povídala kolikrát takové hovadiny, že jsem častokrát špatně odbočil a nebo se úplně ztratil O provozu v Itálii se nebudu ani zmiňovat...jsou to dobytci Mají svůj systém, který jim ale funguje. Já jsem si na to zvykal 2 dny. Cestu tam jsem přejel za 8 hodin i s přestávkou se spotřebou (kdo nechce veřit, ať nevěří) 4,8l/100 při rychlosti na dálnicích kolem 120km/h. Zpátky byly 2 zácpy, spotřeba 5l/100 (zpátky už jsem víc chvátal...cca kolem 140km/h) najeto celkem 1782 km. Auto šlapalo jako hodinky
Dovolená na 1* Hned bych jel zase

Fotky z Caorle...

http://zdeneksvoboda.rajce.idnes.cz/Italie_2011

Byli jsme se podívat i v Benátkách. Taky moc pěkné, hodně lidí a zabloudili jsme asi tak na 1,5 hodiny

Fotky Benátek...

http://zdeneksvoboda.rajce.idnes.cz/Benatky_2011

P.S. Hyundaie v Itálii asi moc nejedou...za celou dovolenou jsem jich viděl snad 10 (1 accenta)

[Vilda]

No Zdendo, reportáž pěkná .... a co ubytování, dobrý ?? Nemáš fotky objektu, kde jste bydleli ? A byl to hotel, nebo apartmán ( bungalov ). Caorle by se mi líbilo, přece jen je to hodně kratší cesta než do Vieste, ale radši jedu dál, kde je super ubytování .... a to na Garganu nemělo chybu, tak proto trochu sonduju

Na italské řidiče jsme tady s Borkem házeli varning a což, když pak jedeš dál na jih, tak tam je to teprve ta správná melta a jak by si zhodnotil rozdíl mezi Chorvatskem a Itálií za mě teda jednoznačně vítětí Itálie ... ale je to jen můj názor .... jinak počasí počasí jsme u italů chytili vždycky parádní a teploty okolo 40 stupňů nebyly nic neobvyklého ...

[ZdeněkSvoboda]

Vildo, bydleli jsme v hotelu. Ubytováni bylo z celé dovolené možná malý mínus...byl to pokoj 5x4m se samostatným záchodem + sprcha, ale strašně malinkatý (asi 1,5x3m) Na samotném pokoji bylo 1 letiště a 1 patrová postel, ale pokoje měli i 1 letiště a 2 samostatné postele. Nám to bylo jedno. Stravování bylo bez výhrad. Když porovnám Chorvatsko a Itálie, tak u mě taky vyhrává asi Itálie. Bylo toho tady více k vidění a víc to tam žilo.

Hotel je tady...

http://zdeneksvoboda.rajce.idnes.cz/Ita ... 050261.jpg